VYLÚPENIE VÚB kupónu
Herci v hlavných úlohách:
Vladimír LEXA, jeden z najbohatších ľudí v SR
Ivan LEXA, riaditeľ SIS, 2.najmocnejší muž v SR
Karol MELOCÍK, človek I.LEXU, de facto šéf VÚB Invest holdingu, predseda dozor.rady VÚBinvest, podpredseda dozor.rady VÚB, člen dozor.rady Slovenskej poisťovne a neskôr prezident Slovenskej poisťovne.
Jozef ORAVKIN (človek od J.Haščáka, M.Dospivu), predseda predstavenstva VÚBinvest a budúci partner PENTA
J.HAŠČÁK,
- od 2.dec.1996 do 17.apr.1998 NEČLEN predst. PENTAbrokers,a.s.,
- zato však od 28.jan.1997 do 18.feb.1998 predseda predstavenstva novovzniknutej AKS,a.s.,
- konateľ KVINTA,s.r.o.
Marek DOSPIVA,
- od 2.dec.1996 podpredseda predstavenstva PENTAbrokers.
Juraj HERKO,
- od 2.dec.1996 predseda predstavenstva PENTAbrokers,
- jediný spoločník a konateľ PENTUM,s.r.o.
V predstavenstve PENTAbrokers zostal Marek Dospiva ako podpredseda a Juraj Herko ako predseda. Haščák s Kúšikom formálne odišli a v jan.1997 sa zjavili ako predseda a podpredseda predstavenstva novovzniknutej AKS,a.s. Obe tieto spoločnosti začali skupovať akcie VÚBkupón od drobných akcionárov. VÚBkupón so Ševčíkom v predstavenstve, spravovaný VÚBinvestom (Oravkin predseda predstaventva, Melocík predseda dozor.rady), mal koncom r.1996 majetok v hodnote cca 9mld.Sk. Čistá hodnota aktív pripadajúcich na jednu akciu bola 1290Sk a za r.1996 dosiahol zisk 332mil.Sk. Napriek tomu sa VÚBkupón rozhodol akcionárom vyplatiť dividendu iba vo výške 20% dosiahnutého zisku, čo predstavovalo 10Sk na akciu. Tak sa začalo stláčanie ceny akcií VÚBkupónu. Malým akcionárom bolo tým naznačené, že nemá zmysel držať akcie a lepšie je ich predať. Jozef ŠPIRKO z PENTAbrokers (neskôr i partner PENTA) pre médiá v máj.1997 vyhlásil:
„Celý trh dlhodobo stagnuje, jedinou zaujímavou udalosťou bol včerajší pokles akcií investičného fondu VÚBkupón, ktorý zaznamenal pokles najmä na mimoburzovom trhu s cennými papiermi RMSystémSlovakia,a.s.“
Tieto udalosti umelo stláčali cenu akcií až na úroveň 330Sk na akciu, aby ich Penta brokers a AKS mohli za lacnú cenu skupovať. 16.júl.1997 VÚB na čele s Jánom Gabrielom predala „niekomu“ 10% podiel vo VÚBkupón. Spoločnosť PENTAbrokers zrazu kontrolovala 14% akcií a AKS kontrolovala už 6,5% akcií. PENTáci teda ovládali spolu už viac ako 20% akcií VÚBkupónu a stala sa najväčším akcionárom tohto privatizačného fondu.
VÚB, VÚBinvest a VÚB Invest holding, s Melocíkom, Oravkinom a Ševčíkom v orgánoch sa nielenže nebránili nepriateľskému prevzatiu svojho „zlatého vajíčka“ dvomi malými brokerskými spoločnosťami. Oni na tom usilovne s PENTAbrokers a AKS spolupracovali. Štátna banka teda aktívne pracovala na tom, aby prišla o najväčší privatizačný fond na Slovensku a aby ho mohla získať PENTA. Asi im boli v tom čase 27 až 29-roční chlapci sympatickí svojou pracovitosťou a usilovnosťou.
Je tu ešte jedna dôležitá otázka: Odkiaľ mali mladí chlapci z PENTA/AKS peniaze na také masívne skupovanie akcií VÚBkupónu? Je nám všetkým jasné, že z predaja čínskeho textilu asi nie. Odpoveď je jednoduchá. Štátna Slovenská poisťovňa, ktorej členom dozor.rady bol Karol Melocík – neskorší prezident Slovenskej poisťovne, im požičala 500mil.Sk. Týchto 500mil.Sk poslala Slovenská poisťovňa do spoločnosti PENTUM,s.r.o. so základným imaním 100tis.Sk. Jediným majiteľom a konateľom PENTUM,s.r.o. bol Juraj Herko, partner PENTAbrokers. Do ovládnutia VÚBkupónu sa teda aktívne zapojila aj Slovenská sporiteľňa na čele s Ivanom Kiňom. Aby náhodou nemali Penťáci na ovládnutie VÚBkupónu málo peňazí, od ďalšej štát.banky pod kontrolou HZDS dostali ešte ďalších 350mil.Sk
Zhrnutie PREDOHRY:
Štyria začínajúci podnikatelia vo veku pod 30 rokov dostali zrazu od štát.finančných inštitúcií 850mil.Sk, aby mohli od štátnej VÚB a od malých akcionárov skúpiť čo najväčší podiel akcií najväčšieho privatizačného fondu v SR. A aby ho následne mohli ovládnuť. Buď uveríme rozprávke o nesmiernej šikovnosti a pracovitosti spolužiakov z Moskvy, alebo Haščák, Dospiva, Herko a Kúšik boli v akcii „VÚBkupón“ iba biele kone niekoho v tom čase mocného. Konkrétne rodiny Lexovcov. Boli to veľmi dobre platené biele kone. Sami neskôr priznali, že na VÚBkupóne zarobili svoju 1.miliardu. Otázkou teda je, kde skončili tie ďalšie miliardy?
ROZTRHANIE VÚB kupónu NA KUSY:
Najväčší privatizačný fond sa nedal „zjesť“ naraz. Doteraz sme sledovali prípravy na jeho ovládnutie, zabezpečenie financovania skupovania akcií, ako aj koncert nacvičeného orchestra, v ktorom všetci hráči hrali jednotnú podmanivú melódiu. Prejdime teraz k ďalšiemu dejstvu. Ovládnutie a rozdelenie VÚB Kupónu. 1.mimoriadne valné zhormaždenie VÚBkupónu sa konalo 8.júl.1997. Vtedy ešte Penta údajne pre nejasný právny výklad nerealizovala rozdelenie VÚBkupónu na 2fondy. V skutočnosti PENTA nebola dosť silná. Až po 16.júl.1997, keď už kontrolovali viac ako 20% akcií VÚBkupónu, zorganizovali 18.júl.1997 ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie VÚBkupónu.
Penta na ňom presadila nasledujúce zmeny:
1.) Názov fondu sa z VÚBkupón zmenil na Stratégia invest.
2.) Adresa sa zmenila na Ružová dolina 6 BA, teda na tú istú adresu, kde sídlila PENTA.
3.) Predstavenstvo VÚBkupónu malo takéto nové zloženie:
Marek DOSPIVA – predseda,
J.HAŠČÁK – člen,
ZOROslav Kollár – člen.
4.) Do dozornej rady VÚBkupón boli zvolení títo ľudia:
Pavol Scholtz,
Juraj Herko,
Martin Kúšik.
5.) Zmenili sa stanovy spoločnosti. Tým bolo dokončené ovládnutie VÚBkupónu.
Ešte ho bolo potrebné roztrhať na kusy, pretože „zjesť ho na jedno sústo“ by bolo veľa aj pre štátom dotovanú PENTU. Aby malým akcionárom nebolo také zrejmé, čo sa vlastne deje, VÚBkupón sa začal zlučovať a rozdeľovať, meniť názvy a sídla. 30.júl.1997 bola založená a 13.aug.1997 zapísaná do obch.registra spoločnosť InterfinGroup,a.s. V orgánoch tejto spoločnosti boli tí istí ľudia, v tých istých funkciách, ako vo VÚB kupóne. Jediná zmena spočívala v tom, že InterfinGroup mal akcie na doručiteľa. A rozdiel bol aj v zákl.imaní. Interfin mal základné imanie 1mil.Sk a VÚBkupón 6,9miliardy Sk. 20.aug.1997 sa konalo už 3.letné mimoriadne valné zhromaždenie VÚBkupónu, teraz pod názvom StratégiaInvest. Predstavte si, že by ste vtedy ako malý akcionár VÚBkupónu videli v tlači oznámenie, že sa koná valné zhromaždenie nejakého fondu „StratégiaInvest“. Aká by bola pravdepodobnosť, že by ste stihli zaregistrovať rýchle zmeny vo VÚBkupóne a mali by ste pocit, že sa na tomto valnom zhromaždení máte zúčastniť? A ak by ste si to aj uvedomili, aká by bola pravdepodobnosť, že by ste sa stihli skoordinovať s ďalšími malými akcionármi VÚBkupónu, aby ste na tomto valnom zhromaždení vedeli zabrániť ovládnutiu svojho privatizačného fondu? V tom čase PENTA stále skupovala na trhu ďalšie a ďalšie akcie VÚBkupónu a nakoniec kontrolovala viac ako 30% akcií.
20.aug.1997 prikročila za aktívnej spolupráce iných akcionárov zastupujúcich štát k ďalšiemu kroku:
StratégiaInvest sa zlúčil s InterfinGroup. Na schválení tohto zlúčenia spolupracovali aj zástupcovia VÚB Invest holdingu s Melocíkom a so Ševčíkom v predstavenstve tejto spoločnosti. Zlúčenie sa odohralo tak, že miliónový InterfinGroup „zožral“ 6,9-miliardový Stratégia Invest (býv.VÚBkupón). Jeden bankár o takomto spojení dvoch firiem hovorí, že je to, ako keď pudlík zožerie slona. Zlúčením s Interfinom sa pôvodný VÚBkupón stal obyčajnou akciovou spoločnosťou a odvtedy už nepatril pod orgány dohľadu nad kapitálovým trhom. Malí akcionári už neboli viac štátom nijako chránení ani de iure. De facto ich štátne banky obetovali už dávno. PENTA ďalej pokračovala v skupovaní akcí VÚBkupónu, až nakoniec kontrolovala cca 19% a Haščákova AKS,a.s. kontrolovala cca 14% akcií. Vtedy došlo k už dávnejšie naplánovanému rozdeleniu býv.VÚBkupónu. Na ďalšom mimoriadnom valnom zhromaždení 3.okt.1997 sa býv.VÚBkupón, potom mesiac pod názvom StratégiaInvest, potom ďalší mesiac pod názvom Interfin Group, rozdelil na 2 spoločnosti: Intermark a Istrofin. Majetok pôvodného VÚBkupónu sa medzi Intermark a Istrofin rozdelil v pomere 55:45. Obe spoločnosti sídlili na tej istej adrese ako Penta, teda v Ružovej doline 6 v Bratislave.
Veľkí hráči sa stali majiteľmi Intermarku. V Istrofine naopak zostalo ešte stále približne 160tis. malých akcionárov a majetok v hodnote približne 3miliardy Sk. Penťáci pokračovali v šírení dezinformácií o svojich zámeroch, aby čo najviac zmiatli zostávajúcich malých akcionárov. Hlavnú úlohu v tom zohrával J.Haščák.
Drzé klamstvá do očí verejnosti:
Predstavitelia Penty v čase trhania VÚBkupónu na kusy preukazovali do neba volajúcu drzosť vo vzťahu k médiám a k verejnosti. Napr. Juraj Herko na otázku, či pozná spoločnosť AKS,a.s. v ktorej boli Haščák s Kúšikom – donedávna jeho partneri v PENTAbrokers, uviedol:
„Čítal som o tom v novinách“ a „Pred uzavretím obchodu VÚBkupón sme nevedeli o účasti AKS,a.s. na ňom“. Hlavným aktérom upokojovania vyplašených malých akcionárov, ktorí museli v médiách sledovať delenie VÚBkupónu, sa však stal J.Haščák. Vo svojich mediálnych vyjadreniach sa snažil navodiť dojem, že sa nič nezvyklé nedeje. Práve naopak, všetky kroky predstaviteľov Penty údajne smerovali k tomu, aby sa hospodárenie VÚBkupónu štandardizovalo. Po realizácii 1.kroku stratégie Penty, keď sa VÚBkupón (v tom čase už pod názvom StratégiaInvest) 20.aug.1997 zlúčil s akciovkou Interfin, a tým sa dostal spod kontroly Minist.Financií, sa J.Haščák vyjadril takto:
„Dôvodom transformácie je podľa J.Haščáka, člena predstavenstva StratégiaInvest, záujem pôsobiť ako strategický investor, čo súčasná legislatíva investičným fondom neumožňuje.“
zdroj: Pravda, 23. augusta 1997
Minist.Financií SR sa však vyjadrilo inak a legálnosť takejto transformácie VÚBkupónu poprelo:
„MF SR považuje transformáciu investičných fondov, čo je väčšina prípadov, za protizákonnú a na bývalé fondy podáva žaloby.“
zdroj: Pravda, 23. augusta 1997
Haščákovo zahmlievanie ich skutočných zámerov s VÚBkupónom pokračovalo aj 26.aug.1997 v Národnej obrode:
„Hlavným cieľom v rámci investičnej stratégie spoločnosti podľa slov J.Haščáka naďalej zostáva maximálne zhodnotenie majetku akcionárov. Na dosiahnutie tohto zámeru bude InterfinGroup využívať investície do cenných papierov a produktov peňažného trhu. Spoločnosť plánuje aj investície na trhu nehnuteľností a v prípade získania povolenia aj do cenných papierov spoločností v stredoeur. a východoeur.regióne.“
Posolstvo od Haščáka pre malých akcionárov bolo jednoznačné: Nemáte sa čoho báť, budeme maximálne zhodnocovať majetok akcionárov. Ako to už býva, diabol sa skrýval v detailoch. Haščák „pozabudol“ malým akcionárom povedať, že mu síce ide o „maximálne zhodnotenie majetku akcionárov“, ale iba niekoľkých. Po rozdelení bývalého VÚBkupónu na Intermark a Istrofin, ktoré sa udialo 3.okt.1997, sa J.Haščák ako správny hazardný hráč s pokojnou tvárou postavil pred kamery a diktafóny médií a opäť upokojoval malých akcionárov, že sa všetko deje v ich prospech:
„Dôvodom rozdelenia je podľa J.Haščáka, člena dozor.rady Interfinu a aj nových subjektov, snaha inštitucionálnych investorov vlastniacich 55% akcií (medzi nimi aj Slovenská poisťovňa a VÚB Invest Holding) realizovať rizikovejšiu investičnú politiku, ktorá nemusí vyhovovať záujmom všetkých akcionárov. Konkretizovať novú stratégiu veľmi nechcel, naznačil iba investície aj na zahraničné trhy, napríklad Ukrajinu a Rumunsko.“
zdroj: Pravda 4. októbra 1997
Haščák bez začervenania tvrdil,že veľkí hráči chceli brať ohľad na malých akcionárov. „Veľkí“ chceli údajne investovať rizikovejšie a nechceli ohrozovať malých akcionárov:
„Podľa Haščáka, člena dozor.rád oboch novovzniknutých spoločností, boli dôvodom rozdelenia odlišné názory inštitucionálnych a individuálnych akcionárov na stratégiu investovania. Inštitucionálni akcionári mali snahu realizovať takú investičnú politiku, ktorá pri dosahovaní nadpriemerných výnosov vyžaduje podstupovanie vyššieho rizika. Táto miera rizika je podľa J.Haščáka pre malých akcionárov neprijateľná.“
zdroj: SME, 7.okt.1997
„Podľa J.Haščáka, malí akcionári neutrpia, lebo čistá hodnota ich akcií je po rozdelení rovnaká v oboch spoločnostiach a manažment ich spoločnosti Istrofin bude presadzovať stratégiu, ktorá bude menej riskantná a bude im viac vyhovovať.“
zdroj: Práca, 11.nov.1997
J.Haščák, samozrejme, klamal, až sa hory z toho zelenali. Nikdy v priebehu delenia VÚBkupónu sa malých akcionárov naozaj neopýtal, či považujú ním navrhovanú stratégiu zo svojho pohľadu za „menej riskantnú“. A vedel veľmi dobre, prečo sa ich na to nikdy reálne neopýtal. V skutočnosti sa udial presný opak toho, čo malým akcionárom sľuboval. Veľkí akcionári Intermarku nerealizovali žiadnu rizikovejšiu stratégiu. Naopak. Zrealizovali to najjednoduchšie a najprimitívnejšie, čo sa urobiť dalo:
Podelili sa. A 55% majetku býv.VÚBkupónu si do roka a do dňa „vykešovali“. Prebehlo to pomerne rýchlo. Intermark získal majetok v hodnote približne 3,8miliardy Sk. V predstavenstve Intermarku figuroval M.Dospiva a ZOROslav Kollár. V dozor.rade J.Haščák, Pavol Scholtz a Juraj Herko. A už o dva mesiace, 12.dec.1997, rozhodli o likvidácii spoločnosti Intermark jej akcionári:
VÚB Invest holding (Melocík a Ševčík),
Slovenská poisťovňa (Melocík),
PENTAbrokers (Dospiva a Herko),
AKS,a.s. (Haščák a Kúšik),
Green Acre Investment (Cyprus).
LIKVIDÁTOROM SA STAL ZOROslav Kollár. Jeho úlohou bolo „skešovať“ majetok v hodnote 3,8miliardy Sk čo najrýchlejšie. Túto úlohu sa mu podarilo splniť ešte do septembrových volieb NRSR v r.1998, keď vláda HZDS skončila. Aj keď ZOROslav Kollár „skešoval“ majetok narýchlo, PENTA odišla z toho s 1.zarobenou miliardou. Kde skončili ďalšie miliardy?
Z knihy: BANDA ZLODEJOV
Autor: Milan Krajniak
M.Krajniak: PENTA-STORY
Kauza VÚB kupón odšatartovala raketový vzostup finanč.skupiny PENTA. Jasne uvidíme, ako sa informácie, moc a peniaze premieňali na ďalšie a ďalšie zisky. O pozadí vzniku finanč.skupiny PENTA sa už roky rozprávajú legendy. PENTA sa roky snaží tajiť viaceré podstatné skutočnosti zo svojej minulosti. Prečo to PENTA robí? Dajme slovo ich hovorcovi Martinovi Dankovi:
„Ja to vnímam tak, že náš hlav.reputačný problém je vtedy, keď nás niekto v úvodzovkách verejne usvedčuje z toho, že zarábame neetickým spôsobom, to znamená korupčne.“
Skúsime im osviežiť pamäť. Na začiatok si pozrime, čo o sebe prezentuje PENTA na svojom webe:
„Príbeh spolužiakov, ktorí sa rozhodli spolu podnikať a chcú vytvoriť spoločnosť, ktorá by ich dokázala prežiť. Ako sa to začalo? Ich kapitál pochádzal z podnikania partnerov Mareka Dospivu a Jaroslava Haščáka v Číne. Počas svojho študijného pobytu v Pekingu začali na začiatku 90.rokov dovážať čínske textil.výrobky do obch.reťazcov v ČSFR.
Spoločne s ďalším budúcim partnerom, Jozefom Oravkinom, začali Dospiva a Haščák v Bratislave obchodovať na rozvíjajúcom sa trhu s cennými papiermi. Na konci r.1993 založili firmu PENTAbrokers, do ktorej prizvali Martina Kúšika a Juraja Herka. Všetci piati partneri boli spolužiakmi zo štúdií v Moskve a v Československu. Názov spoločnosti PENTA tak vyjadruje 5 partnerov, ktorí stáli pri zrode firmy.“
Realita bola však trochu iná. Partneri začínali spolu podnikať už ako študenti, v Číne si urobili obch.kontakty, a potom začali dovážať čín.textil do SR. Potom si spolužiaci v polovici 90.rokov založili firmu PENTAbrokers. Potiaľto je to v zásade pravda, i keď v realite aj toto bolo trochu inak. Spoločnosť PENTAbrokers bola podľa obch.registra založená zmluvou zo dňa 31.aug.1994. Nie koncom r.1993, ako uvádza oficiálny web PENTA. A spoločníci v nej boli iba štyria: J.Haščák zo St.Ľubovne, M.Dospiva z Prahy, J.Herko a M.Kúšik z BA. Kde je ten piaty? Keď si pozrieme podrobnejšie text z ich ofic.webu, je veľmi precízne naštylizovaný. Netvrdí, že Oravkin bol 5.partnerom od začiatku. Z textu iba vyplýva, že Oravkin, podobne ako Dospiva a Haščák, začal v 90.rokoch obchodovať na rozvíjajúcom sa trhu s cennými papiermi. Text už neuvádza, že Oravkin obchodoval s cennými papiermi niekde inde. V skutočnosti totiž pracoval v štruktúrach VÚB. Bol šéfom jej spoločnosti VÚBinvest a mal na starosti správu VÚBkupónu. Oficiálna legenda potom pokračuje tým, že sa piati partneri postupne vypracovli poctivou a usilovnou prácou, vlastnou šikovnosťou a podnikateľskou invenciou na najsilnejšiu finanč.skupinu v SR. Lenže toto je už iba rozprávka pre neinformovanú verejnosť. Pripomínam opäť, že oficiálny text z webu tvrdí, že názov spoločnosti PENTA od začiatku vyjadruje 5partnerov, ktorí stáli pri zrode firmy. Poznáme však iba štyroch. Oravkin bol v tom čase vo VÚB. Kto bol teda v tom čase, a možno dodnes stále je, tajomným a skrytým 5.partnerom?
LEXOVCI a PENTA
Vzťah PENTA+Lexovci pripomína vzťah dlhoročných milencov, ktorí svoj vzťah najskôr tajili. Potom ale nevydržali a „objali sa“ pred zrakmi celého Slovenska. Neskôr sa však opäť tvárili, že žiaden vzťah medzi nimi nie je. Občas sa ich niekto pýta:
„Nemáte vy niečo spolu?“
Ale oni čudne odpovedajú:
„Párkrát sme sa rozprávali.“
Úspešné ruské know-how bolo v 90.rokoch aj na Slovensku opakovane úspešne aplikované. Každý podnikateľ v Rusku, ktorý chcel úspešne a dlhodobo fungovať, potreboval tzv.STRECHU. Po slovensky by sme na to mohli použiť výraz KRYTIE. Niekoho, kto je silný a vplyvný, má konexie v politickom aj bezpečnostno-spravodajskom prostredí. STRECHA, samozrejme, nerobí STRECHU z lásky k blížnemu. Robiť STRECHU je v Rusku výnosnou podnikateľskou činnosťou. „Krstný otec“ chráni svoje „deti“, ktorým dá svoje požehnanie, ochranu a peniaze. A profituje z toho, keď sa im darí. Medzi založením PENTAbrokers a 1.zarobenou miliardou partnerov skupiny PENTA vstúpil do hry Vladimír LEXA. Jeho kontakty a informácie boli pri zarobení 1.miliardy kľúčové. On im robil tzv.STRECHU, ktorá im umožnila v priebehu 1roka postúpiť z 3.podnikateľskej ligy až na úplnú špicu extraligy. Vladimír LEXA sa nespoliehal len na dobré vzťahy s V.Mečiarom. Dôležitou pre jeho obch.aktivity bola mocenská pozícia jeho syna. V apr.1995 sa stal 33-ročný Ivan LEXA riaditeľom SIS, 2.najmocnejším mužom v štáte hneď po V.Mečiarovi. PENTAbrokers,s.r.o. bola založená 31.aug.1994. Do roka a do dňa, presnejšie 28.aug.1995 ich valné zhromaždenie rozhodlo o transformovaní na akciov.spoločnosť. Kto túto a.s. reálne vlastnil? Ten, kto mal v rukách 5tisíc akcií na doručiteľa, ktoré PENTAbrokers,a.s. emitovala.
Teraz sa dostávame k tomu, ako bola PENTA s Lexovcami personálne prepojená. Najdôležitejšou indíciou by bolo prepojenie osôb. Existovalo takéto prepojenie? V tejto súvislosti sa stačí sústrediť na 3osoby:
Karol Melocík,
Jozef Oravkin,
Ľuboš Ševčík.
V príp. Oravkina a Ševčíka neexistuje o prepojení na Pentu žiadna pochybnosť. Oravkin bol bývalým spolužiakom a priateľom Haščáka i Dospivu už pred pádom komunizmu. Ševčík pracoval začiatkom 90.rokov ako ekonomický poradca na úrade vlády podobne ako Ivan LEXA a Karol Melocík. Neskôr sa stal verejnosti dostatočne známym zo spisu Gorila, a to ako človek organicky začlenený do štruktúr a konajúci v prospech skupiny PENTA.
Pozrime sa teraz na Karola Melocíka, narodil sa v r.1948. V r.1992 sa stal poslancom Federál.zhromaždenia za HZDS. Počas pôsobenia Ivana LEXU na Úr.Vlády bol jeho podriadeným, riaditeľom kontrol.odboru. Ich spolupráca pokračovala aj po nástupe Ivana LEXU do funkcie riaditeľa SIS v r.1995. Karol Melocík sa stal šéfom jeho kancelárie. Čoskoro však začal byť Melocík ako osoba, ktorá požívala plnú dôveru Ivana LEXU, poverovaný aj inými úlohami. Pozrime sa teraz spolu na najzaujímavejšie firmy, v ktorých Melocík pôsobil v rokoch poslednej Mečiarovej vlády:
Slovenská poisťovňa, prezident v r.1998, člen dozornej rady 1995–1998
VÚB, podpredseda dozor.rady 1996–1999
VÚBinvest, predseda dozor.rady 1996–1998
VÚB Invest holding, člen predstavenstva 1995–1998
Chemolak Smolenice, člen predstavenstva 1996–2007
Spoločná istota, predseda dozor.rady 1996 –1999,
akcie na doručiteľa, údajná „spoločná pokladnica“ vládnuceho HZDS...
Spolu s K.Melocíkom pôsobil vo VÚBinvest aj Jozef Oravkin, a to vo funkcii PREDSEDU predstavenstva. Ševčík bol zase s Melocíkom ako člen predstavenstva vo VÚB Invest holdingu a v Chemolak Smolenice. Všetci traja pôsobili v orgánoch spoločnosti Vinlan, ConsultInvest, S-Invest. Ako majitelia pôsobili všetci traja v spoločnosti Lanvin. Melocík bol pravou rukou Ivana LEXU. Oravkin bol Haščákov a Dospivov spolužiak z Moskvy. Oravkin a neskôr aj Ševčík prešli po r.1998 do Penty. Všetci traja robili v časoch poslednej Mečiarovej vlády spolu. Aký záver vám z toho vychádza? Že v čase ovládnutia VÚBkupónu konali Lexovci a PENTA v zhode.
KAUZA VÚB kupón
Za najväčšiu bankovú lúpež v histórii Slovenska býva označované vykradnutie pobočky VÚB v Nitre v r.1996. Páchatelia si so sebou zobrali 174mil.Sk. Chlapci z podsvetia však boli iba trochári oproti bielym golierom, ktoré vybrali z VÚBkupón postupne takmer 7miliárd Sk. VÚB, na rozdiel od Juraja Širokého z Harvardských fondov, dodržala svoj sľub o vyplatení peňazí. Každému akcionárovi, ktorý o to požiadal, vyplatila po vzniku SR sľúbených 12tis.korún. Podiely týchto vyplatených akcionárov zostali vo VÚB a banka ich potom predala japonskej Nomure. Táto potom z VÚBkupónu odčlenila majetok približne v hodnote 4miliárd Sk. Keď sa končil r.1996, vo VÚBkupóne ešte stále zostalo pribl. 320tisíc akcionárov a majetok v hodnote pribl. 9miliárd Sk. Tento obrovský a zatiaľ neovládnutý majetok bol príliš veľkým lákadlom, aby ho veľkí hráči nechali len tak malým akcionárom. Navyše, malí akcionári VÚBkupónu boli upokojení splnením prísľubu o vyplatení 12tisíc korún. Mali vo vedenie VÚB dôveru, že sa aj naďalej bude k malým akcionárom správať seriózne. Neboli v strehu a najmä neboli pripravení na to, že vytunelovanie ich fondu prebehne tak rýchlo a za takej veľkej spolupráce manažmentu VÚBkupón. Koncom r.1996 malí akcionári ešte nevedeli, že scéna už bola pripravená, herci správne rozsadení a majú pre divákov pripravené veľké divadlo. Pre hercov to bol akčný príbeh so šťastným koncom a životnými istotami. Pre divákov, malých akcionárov, to bola tragédia.