Glasgow - klimabláznovstvo, či klimaautizmus alebo klima"progresivizmus"?
Priatelia,
Glasgow, na ňom exot Boris, autistka Grétka, kopec drístov a nezmyslov. Ale najmä nabubralé desiatky rokov trvajúce tvrdenie, akí sme my ľudia meni, ako dokážeme znivočiť svet …
Nuž, pozrime sa pravde do očí.
CO2 prispieva k skleníkovému efektu maximálne 10%. Drvivou väčšinou prispievajú vodné pary. Iné plyny taktiež
množstvo CO2 vo vzduchu stúplo maximálne na 0,4% objemového množstva vo vzduchu. (mne nameral kotlár pred neveľa dňami v pivnici pri kotli myslím 0,2% :) ) Nakoľko v histórii Zeme množstvo CO2 dramaticky klesalo z obrovskej hodnoty objemového množstva vzduchu (miesto kyslíka bolo a atmosfére CO2 a ešte veľa, veľa navyše) na hodnotu cca 0,1-0,2% na začiatku priemyselnej revolúcie. Vyplýva to z toho, že prvé živé organizmy boli rastliny, teda n-tity, ktoré viazali CO2 a H2O a ako odpadový produkt majú aj O2, príčom tvoria uhľovodíky, prípadne sú tam ďalšie n-tity, ktoré viazali CO2 na CaO a vytvárali obrovské množstvá CaCO3, teda bežného vápenca, ktorý sa nachádza skoro všade na povrchu Zeme. Svojho času (cca 280mil rokov pred nami) sa vpodstate zastavila tvorba CaCO3 vo veľkom, skončilo obdobie trilobitov. Teda CO2 sa v ďalšom horizonte odbúravalo z atmosféry pomalšie, ale neustále dochádzalo k odbúravaniu CO2, teda by sa dalo povedať, že “požierači” uhľovodíkov, teda živočíchy, boli do začiatku priemyselnej revolúcie v hlbokom deficite oproti rastlinám. Nuž a povedzme si na rovinu, to 0,1% CO2 už nebolo na dlhú dobu dostatočné pre rastlinstvo.
k dnešnému dňu sa vraj hmotnostne nachádza na zemi drvivá väčšina nižších živočíchov, teda kadejakých baktérií, hmyzu. Vraj je to vysoko cez 90% … Radšej to nazvime producentov CO2.
Podobne drvivá väčšina rastlín (alebo inak, producentov uhľovodíkov) sa nachádza vo svetových oceánoch. Ak vezmeme fakt, že priemerná hĺbka oceánov je 5000m, ak priznáme, že do 100m je v oceánoch bujarý život, či už “rastlinný” alebo “živočíšny”, asi nám bude jasné, že aj pri asi 2x väčšej ploche oceánov ako súše, zrejme či už viazanie alebo uvoľňovanie CO2 sa deje najmä v oceánoch. V drvivej väčšine. A povedzme si narovinu, viazanie CO2 sa nedeje žiadnou fotosyntézou. Zemská súš je tu málo významná. No a v tých oceánoch skôr dochádza v dôsledku ľudskej činnosti (rybolov) k tomu, že sú masovo zabíjané živočíchy, ale rastlinstvo nie je prakticky z oceánov ťažené. Teda, ak vytvárajú ľudia na súši nerovnováhu v prospech CO2, predpokladám, že veľanásobne väčšiu nerovnováhu v neprospech CO2 vyrábajú v oceánoch.
Ale toto by sme mohli vravieť o ľudských zásahoch. Vravme ale aj o prírode ako takej.
je notoricky známe, že aktivita slnečného povrchu vytvára nejaké a nemalé zmeny v slnečnom toku na zemský povrch. Deje sa to v rádoch rokov, myslím jeden cyklus je asi 11 rokov.
Nikoho nezaujíma, že hneď vedľa nás je Mesiac, ktorý ak naň nesvieti slnko, má na povrchu možno mínus 200 stupňovú teplotu. Fajn, niekto by kričal, že ale Mesiac nemá atmosféru. No výborne, ale zemská atmosféra ak si to spočítame, tak svojou tepelnou kapacitou tvorí možno ekvivalent 3-4metrov zeme alebo vody zo zemského povrchu. Fajn, niekto povie, že povrch mesiaca je vysoko odrazivý. Osobne si myslím, že to zasa nie je celkom tak. Takže, kde je “problém”. Nuž, z vnútra Zeme ako pomerne veľkej a nevychladnutnej planéty tečie pomerne veľa tepla smerom na jej povrch. Áno, nastala situácia, že tepelný tok na samotný povrch je na súši neveľký a to vedie k unáhleným záverom, že vnútro zeme nemá vplyv na povrchovú teplotu. Ale to je nezmysel. Navyše, ⅔ povrchu zeme sú oceány s cca 5000m priemernou hĺbkou, pričom merná hmotnosť vody je menej ako polovičná ako merná hmotnosť zemských platní. Takže na dne oceánov sú zemské platne výrazne tenšie ako na súši. To má za následok, že tam preniká ďaleko, ďaleko viac tepla ako na povrchu zemskej súše.
Lenže na dne oceánov by normálne mala byť teplota vody cca 4stC (výnimočná vlastnosť vody, keď má pri obrovskom tlaku najmenší objem pri cca 4stC). Ale voda sa tam od zemskej platne ohrieva. A viac sa ohrieva ako preniká tepla zvnútra zeme na súši. Čo sa s tou teplou vodou deje? Je pod obrovským tlakom, cca 500 atmosfér a je teplejšia, výrazne teplejšia ako 4stC. Keďže je teplá, jej merná hmotnosť sa zmenšuje a má tendenciu ísť hore. Lenže to nie je možné obyčajne. Svojho času robili pokusy s cukrovou zmesou vody a ohrievali ju na platni, aby dokázali, že sopky musia byť po povrchu Zeme rozložené, ako rozložené sú. A dokázali, že ohrievaná masa sa dostáva hore akýmisi žriedlami, ktoré sú rozložené dosť rovnomerne v akejsi šachovnici. A okolo žriediel klesá z povrchu melasa dole, lebo zo dna uniknutá melasa musí byť nahradená tou chladnejšou zhora. Podľa mňa to isté sa deje s vodou v oceánoch. Presne to isté. Ohriata voda sa na konkrétnych miestach dostáva na povrch, osobne si myslím, že proces je dosť dramatický, teda sú tam prudké vzostupné prúdy, ktoré veľmi nedovoľujú prestup tepla do vedľajších vrstiev vody najmä z dôvodu obrovského tlaku. Takže na povrch sa dostáva na istých miestach veľmi teplá voda a okolo zasa klesá na dno omnoho chladnejšia voda. Toto nesmierne ovplyvňuje atmosféru na Zemi, lebo ako som napísal, hmotnostne sa atmosféra rovná niekoľkým metrom pevných štruktúr Zeme. A tepelnou kapacitou rádovo menej, nakoľko voda má výrazne najvyššie merné teplo na jednotku hmotnosti.
Ale pozrime sa na vec aj z iného pohľadu. Prečo sú na Zemi vetry? Počul niekto o cyklónach a anticyklónach? Nuž, ak sa zamyslíme nad geometriou Zeme, teda že je guľatá, musí nám byť jasné, že pri rotácii Zeme je tendencia vzduchu na rovníku zaostávať za rotáciou Zeme (cca 2000km/hod, skoro mach2) a naopak, na póloch, kde je nulová obvodová rýchlosť povrchu Zeme, má vzduch tendenciu rotovať rýchlejšie ako zemský povrch. Všetko toto je dôsledkom trenia vzduchu o svoje susedné časti a Zem. Preto niekde v našich zemepisných výškach vznikajú cyklóny a anticyklóny. Lenže nie je snaha, aby vznikali takéto pohyby aj v oceánoch a s dramaticky väčším vplyvom na tepelnú rovnováhu aj kynematiku Zeme ako v prípade vzduchu? Navyše skomplikovane o to, že masa oceánov je prerušená viacmenej Amerikami, Afrikou s Európou a Áziou? Prípadne aj kadejakými “prekážkami ako Austrália, Oceánia? Vie si vôbec niekto predstaviť, čo sa v oceánoch deje? Len z dôvodu, že je zem guľatá? a že rotuje okolo vlastnej osi? A to sme ešte nevzali v potaz, že aj morský povrch sa ohrieva cez deň a ochladzuje v noci, že aj tam sa striedajú ročné obdobia, že more čerí svojou príťažlivosťou aj Mesiac, že na pohyb vody v moriach vplýva aj zemská precesia, lebo všetko toto sú nerovnomerné, nestacionárne pohyby?
ale pozrime sa hlbšie. Tam máme mierne tekutú magmu do hĺbky tisícok kilometrov. Pod ňou jadro, ktoré sme si donedávna mysleli, že je tuhé, ale teraz sa už vie, že sa tiež skladá z niekoľkých tuhých a niekoľkých tekutých vrstiev. Vari si niekto myslí, že kynematika tohto šialenstva nazývaného zemské vnútro je taká ideálna, že prestupy tepla do zemskej kôry a do oceánskych vôd sú rovnomerné a presne definovateľné? Nuž, osobne sa cítim dosť podkutý v matematike a matematickom modelovaní, ale toto je sakra ťažká úloha. Všetky tie cyklóny a anticyklóny, všetky tie vplyvy aj s vplyvom mesiaca, teda akýmisi “prílivmi” a “odlivmi”, precesia a podobne, sa dejú v magme a tekutých častiach zemského jadra. Tieto procesy sú nesmierne komplikované a majú za následok, že magma má na dotyku so zemskou kôrou nestálu teplotu, ale aj nestálu rýchlosť “omývania” zemskej kôry. To má za následok podľa mňa pomerne výrazné zmeny tepelného toku do zemskej kôry a aj do vody oceánov.
Nakoľko Zem rotuje, je na všetky predmety vyvíjaná sila, vo vzduchu známa ako Coliorisova sila, ktorá mení status quo a napríklad takto sa dokázalo, že v čase putujú po povrchu zeme aktívne sopky. Lenže podobne sa veci dejú aj so žriedlami teplej vody v oceánoch (popísané vyššie) a aj s nejakými žriedlami magmy (aj tu treba čakať, že magma sa po ochladení na dotyku so zemskou kôrou bude snažiť dostať nižšie, do vnútra zeme a naopak, tá zvnútra, ohriata najmä nesmiernym tlakom, na povrch. Tieto deje sa podľa charakteru masy (voda, magma, vzduch) dejú v horizonte dní, rokov, desaťročí, tisícročí a možno aj miliónov rokov. Nikto to nevie.
vieme ale jedno. V priemere každých 700tis rokov dochádza k prepólovaniu magnetického poľa Zeme. Teda zemské jadro sa “prekopŕcne” zo severu na juh a naopak. Celý proces vraj trvá okolo 10000 rokov. Ak si niekto vie predstaviť, že niečo také sa udeje, ako to že si nevie predstaviť, že v tom jadre to nejde tak “ideálne”, ako si my predstavujeme.
Nuž neviem či nejaký Boris, či naivná Zuzka alebo autistická Gretka majú na tento môj nástin obrovských procesov čo i len slova. Takže :
Konečne by sme mali opustiť šialený a samovražedný plán boľševika Goreho, ktorý aby na seba upútal celosvetovú pozornosť, spustil masochistické bičovanie sa s nejakou vinou na CO2.
Mali by sme uveriť, že teplota sa dá a veľmi dobre stabilizovať tak, že sa zmení vodný režim mikroklimaticky. Mišo Kravčík o tom už popísal kopec, chalani z LM už porobili kopec experimentov aj na Ukrajine, chalani a baby zo SAV dtto. Výsledky sú jasné, nespochybniteľné, pán Budaj im vlastne dal svojim akčným plánom za pravdu. Nejaké nekompetentné blúznenie o tom, či sa do konca storočia zvýši od začiatku priemyselnej éry teplota o pol stupňa alebo o stupeň alebo o jedenapol stupňa v dôsledku priemyselnej činnosti je šialenstvo. Je to bohapustý nezmysel a najmä nekonečné mrhanie obmedzenými zdrojmi ľudstva, ale najmä dávanie týchto zdrojov najneschopnejším, ale kriminálnym živlom vpodstate bez kontroly.
Taktiež by sme si mali uvedomiť, že ak teplota na Zemi rastie, je to proces, ktorý nijako významne nemáme pod kontrolou a jediné riešenie pre nás je sa nejako zariadiť. Ak mám nad sebou obrovský ľadovec, ktorý každú jar pustí obrovskú povodeň, asi si postavím nový dom na mieste, kde tá voda nedosiahne, nie že nad domom postavím obrovskú hrádzu … To vraví logika normálneho človeka. Takže finančné zdroje, prípadne ľudský um treba použiť na niečo iné ako na choromyselné rušenie uhlíkovej stopy. Napríklad
vytvorenie uhlíkovo neutrálneho systému. To znamená, že koľko CO2 sa vyprodukuje, toľko CO2 sa niekde naviaže, ideálne na výrobu uhľovodíkov, ktoré budú slúžiť ako palivá, nie fosílne uhľovodíky. Osobne si myslím, že ťažbu fisílnych palív treba zastaviť najmä u uhlia preto, že nivočí prírodu ťažobnou činnosťou a ropy, plynu preto, lebo aj nivočia prírodu najmä pri transporte, ale dnes najmä preto, aby sme nepodporovali teroristické diktátorské krajiny a skupiny, ktoré neoprávnene zarobené zdroje využívajú na zastrašovanie sveta.
využitie jadrovej energie, ktorá je neutrálna k prírode (až na odpad, obrovské vygenerované odpadové teplo pri výrobe energie, ale odpad má obrovskú perspektívu a v prípade doriešenia je potenciálne nenahraditeľný energetický zdroj)
podobne využitie jadrovej energie z tória. Toto je ďaleko bezpečnejšie ako urán
vyriešenie riadenej termonukleárnej fúzie.
zlepšenie spaľovacieho režimu v autách napríklad tak, že bude klasický spaľovací motor nahradený turbínou (treba vyvinúť nizkovýkonné turbíny) v tandeme s generátorom s výrazne vyššou účinnosťou alebo palivovým článkom, pracujúcimi v rovnomernom režime, menším akumulátorom a elektromotormi na každom kolese riadenými frekvenčnými meničmi, teda vpodstate odbúranie väčšiny strojárskych dielov v pohonnej časti. Prípadne v prípade uspokojivého vyriešenia menežmentu okolo akumulátorov (nabíjanie, kapacita, cena, ekologicky malá záťaž) výmena uhľovodíkového režimu paliva v autách na elektrický (ale u tých turbín a palivových článkov to môže ísť spotrebou pod 1l/100km, takže to je sakra výzva)
vyriešenie supravodivosti v našom prípade najmä preto, aby mohla byť nahradená v elmotoroch meď lacnými keramickými materiálmi.
prípadne vyriešenie akumulátorov tak, aby na jedno nabitie mohli vozidlá prejsť veľa tisíc kilometrov, aby po nabití boli úplne stabilné (teda aby sa v nich elektrický náboj časom neznižoval) a najmä aby sa na výrobu používali úplne bežne dostupné materiály, nie tak drahé ako dnes. Taktiež samozrejme vyriešiť ultrarýchle nabíjanie.
samozrejme predpokladám, že pokiaľ bude dochádzať k otepľovaniu (čo zatiaľ nikto nijako exaktne nedokázal, len fabuláciami), čomu síce nechcem veriť ale možno aj verím, treba hľadať riešenia, aby ľudstvo povedzme do počtu 15mld, ako sa predpokladá, že bude jeho počet kulminovať, bolo pred dôsledkami zvýšených teplôt uchránené. Teda aby malo masový prístup k pitnej vode, klimatizácii, slušnému bývaniu. A samozrejme čo najvoľnejšiemu pohybu po zemi s návratmi domov, nie brojenie za to, aby ľudia necestovali, však “voľne môžeme cestovať len my nadľudia”, že pani zuzulienka ...
meniť štruktúru výstavby v zmysle zazelenania aj stien a striech domov. Pokusy a veľmi príjemné už vo svete sú a dokázalo sa, že to má dramatický a pozitívny význam pre mikroklímu aj vo veľkých mestách …
podobne zmeniť filozofiu riešenia odpadov. Masívne riešiť likvidáciu odpadov tak, aby presun nebol násobne drahší ako druhotná surovina, aby skládkovanie alebo spálenie bolo omnoho drahšie ako spracovanie. Toto sa ale dá len a len masívnym preorientovaním výroby ako takej (obaly, výrobky …) tak, aby materiály, z ktorých sa vyrába boli veľmi blízke voľnej prírode (teda napríklad obaly len z uhľovodíkov, nie dotované chlórom, prípadne inými nebezpečnými látkami) a aby boli priamo na mieste spotreby ľahko spracovateľné do rozumnej podoby (štiepenie dlhších uhľovodíkov na kratšie, ideálne na tekutiny - samozrejme to vyžaduje prísun energie, ktorá sa ale v kratších uhľovodíkoch akumuluje, nestratí sa zbytočne). Čo sa s uvedenými poloproduktami bude ďalej diať, je na uváženie. Či sa v zime použijú v domoch ako palivo alebo sa zvezú do závodov, kde sa z nich bude niečo vyrábať, je vecou objavov a vynálezov.
Asi tak. Cesta je ťažká, ale prosím, nechoďme cestou ideológie a demagógie, ale cestou poznania sveta okolo nás a následne riešení, dobrých riešení …
