KONIEC ORBÁNOVÝM TANEČKOM. MAĎARSKÝM UNIVERZITÁM ZAKÁZALI ÚČASŤ NA PROGRAME ERASMUS
Zdroj: Európska únia 2014 - Európsky parlament, CC 2.0
Aby sa maďarským univerzitám umožnila účasť na programe Erasmus+, Orbánova vláda sľubuje zakázať ministrom účasť vo fondoch spravujúcich vysokoškolské vzdelávanie. To by však samo osebe nevyriešilo obavy z korupcie a systémové problémy, ktoré trápia maďarské vysoké školstvo.
Európska komisia začiatkom januára pozastavila niekoľkým maďarským univerzitám právo získať granty v rámci programov mobility Erasmus+ a Horizon Europe. Rozhodnutia ovplyvňujú univerzity, ktoré boli nedávno prevedené do takzvaných „nadácií verejnej dôvery“. Ako sme písali v roku 2021, väčšina maďarských univerzít (vrátane univerzít v Debrecíne, Pécsi a Nyíregyháze) bola v bezprecedentnej vlne privatizácie zverená do rúk polosúkromných trustov. Tieto trusty riadia správne rady, v ktorých sú mnohé osobnosti spojené s Orbánovým režimom, vrátane členov súčasnej vlády.
Vládu nemalo nechať zaskočiť januárové oznámenie Európskej komisie, že pozastavuje účasť univerzít „prepínajúcich model“ na výmennom programe Erasmus+. Hoci vláda odôvodnila outsourcing univerzít do trustov verejného sektora (KEKVA) tým, že by im to umožnilo získať nové financie, Európska komisia už skôr naznačila, že nový model bude prekážkou v prístupe k fondom EÚ.
Maďarské univerzity boli od pádu komunizmu až do roku 2021 pod kontrolou štátnej správy. Pred dvoma rokmi bolo obrovské množstvo národného majetku, vrátane takmer všetkého vysokoškolského vzdelávania, bezplatne odovzdané takzvaným trustom verejného záujmu. Verejným inštitúciám tak zostala malá kontrola nad univerzitami, aj keď stále fungujú z verejných peňazí. Nový model dal takmer nekontrolovateľnú moc správnym radám, čo znamená, že vládni politici môžu priamo kontrolovať veľkú časť vysokoškolského vzdelávania, nie prostredníctvom inštitúcií, ale prostredníctvom osobnej moci.
Poloprivatizované pre plnú politickú kontrolu
Vládni politici v januári naznačili, že pre univerzitné nadácie sa zavedie určitá forma pravidla o konflikte záujmov, ktorá ministrom zakáže sedieť v ich správnych radách. To by ale problém nevyriešilo, ako zdôraznil eurokomisár, pretože v systéme sú vážnejšie problémy ako prítomnosť ministrov vlády.
Politici menovaní do univerzitných nadácií: Péter Szíjjártó, minister zahraničných vecí, Mihály Varga, minister financií, Judit Varga, ministerka spravodlivosti, ba dokonca Tibor Navracsics, ktorý ako minister regionálneho rozvoja a eurofondov rokuje s EÚ o r. fondy EÚ pre univerzity.Nadačný model tiež znížil transparentnosť vnútorného fungovania inštitúcií. Problém ilustruje príklad nadácie, ktorá riadi univerzitu v Miškolci. Na čele nadácie (UMA) je ministerka spravodlivosti Judit Varga. Minulý rok spustila 24.hu úspešnú žiadosť o informácie vo verejnom záujme, ktorá odhalila, že Judit Varga poberá ako predsedníčka správnej rady plat 1,4 milióna forintov. V reakcii na Átlátszóovu verejnú žiadosť o údaje však nadácia nezverejnila, koľko minister za tento plat odpracoval. Napísali, že nevedú žiadne záznamy o tom, koľko práce členovia správnej rady v prospech nadácie a univerzity odvedú.
Hlasovanie v konflikte záujmov
Rok po privatizácii dala Európska komisia jasne najavo, že nový model sťažuje inštitúciám uchádzať sa o eurofondy. Hlavným problémom, ako ukázala správa Európskej komisie o právnom štáte vlani v júli, bolo to, že nebolo jasné, či pravidlá verejného obstarávania zahŕňajú trusty verejného záujmu. Maďarský zákon o verejnom obstarávaní nezahŕňal novovytvorené orgány, hoci Úrad pre verejné obstarávanie trval na tom, že sa na ne vzťahuje „ako všeobecné pravidlo“.
Po tom, čo Komisia pohrozila zmrazením financovania Maďarska z EÚ, parlament upravil zákon o verejnom obstarávaní tak, aby zahŕňal nové trusty ako súčasť zákonov v snahe upokojiť Komisiu. Nový zákon však nedokázal vyriešiť problém konfliktu záujmov a stále umožňuje vládnym lídrom byť súčasťou univerzitnej dôvery. V dôsledku toho bolo Maďarsku zakázaný prístup k 2 600 miliardám forintov z fondov EÚ. Európska komisia tiež oznámila Budapešti, že Erasmus+ a Horizont Európa budú uzavreté aj pre privatizované univerzity, kým sa problém nevyrieši.
V reakcii na nový krok EÚ navrhla maďarská vláda nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tibor Navracsics pre médiá povedal, že sa pripravuje návrh zákona, ktorý zakáže ministrom vlády stať sa univerzitnými správcami. Konflikty záujmov sa tým však stále nevyriešia. V súčasnosti má iba päť univerzít správcov, ktorí sú zároveň ministrami. Okrem nich je v univerzitných základoch množstvo ďalších starostov a poslancov.
Poslanci, ktorí pôsobia ako správcovia, môžu mať dokonca vážnejšie konflikty záujmov ako ministri. Poslanci totiž môžu v parlamente hlasovať napríklad o tom, či má štát dať peniaze nadáciám, ktoré spravujú ako ‚súkromníci‘. Protikorupčná skupina K-Monitor upozornila, že Sándor Fazekas je poslancom Fideszu a správcom Nadácie Mareka Józsefa, ktorá prevádzkuje Univerzitu veterinárskeho lekárstva. V roku 2021 hlasoval o dvoch návrhoch zákonov týkajúcich sa regulácie a financovania vysokých škôl, vrátane toho, ktorého je správcom.
Otázne je aj to, či by prípadný ministerský postup pri konflikte záujmov skutočne odvolal ministrov z rád. Mandát správnej rady je neurčitý a Fidesz v roku 2020 novelizoval ústavu, ktorá teraz hovorí, že správcov trustov verejného záujmu môže nahradiť len dvojtretinová parlamentná väčšina. Nový zákon o nadáciách by teda menovanie správcov so spätnou platnosťou nezrušil. To by si vyžadovalo buď ďalšiu zmenu ústavy, alebo rýchle hlasovanie, aby sa problematických aktérov odvolali jeden po druhom. Pokiaľ všetci dobrovoľne neodstúpia.
Najslabšia účasť v regióne CEE
Okrem právnych záležitostí a otázok právneho štátu existujú aj ďalšie systémové problémy s programom Erasmus a medzinárodnou mobilitou vysokoškolského vzdelávania v Maďarsku. Podľa najnovších údajov Erasmus+ za rok 2021 sme v regióne krajinou s najnižším počtom ľudí odchádzajúcich do zahraničia v rámci programu z hľadiska počtu obyvateľov.
Predseda Národnej konferencie študentských samospráv (HÖOK) Marcell Eszterhai v januári Népszave povedal, že existuje viacero síl, ktoré bránia veľkému počtu študentov zúčastniť sa výmenného programu. Okrem chudoby a nedostatku jazykových znalostí je najsilnejším z nich systém uznávania kreditov: maďarské univerzity neuznávajú v priemere 69 % kreditov za kurzy absolvované v zahraničí.
Vyššie uvedené problémy už boli zdôraznené v štúdii zadanej verejnou nadáciou Tempus pred niekoľkými rokmi a odvtedy sa zjavne nevyriešili. Vedúca výskumu Judit Lannert pre Átlátszó povedala, že maďarské univerzity vysielajú a prijímajú takmer rovnaký počet študentov v programe Erasmus, veľký rozdiel je však v počte získaných kreditov.
„Maďarské univerzity akceptujú veľmi málo kreditov Erasmus v porovnaní s ich partnerskými inštitúciami. Ako povedal jeden respondent z vysokej univerzity: „Čím je inštitúcia provinčnejšia, tým sú tam brilantnejší učitelia, ktorí si myslia, že nikto iný na svete ich nemôže učiť.“ Dôvodom je spôsob financovania vzdelávania doma: lektori sú platení podľa odučených hodín a ak sa univerzitný semester dá nahradiť zahraničnou kreditkou, znamená to pre lektorov výpadok príjmu. Výsledkom je, že mnohí maďarskí študenti čelia riziku, že im nebudú započítané kredity za hodiny absolvované v zahraničí, a tak stratia semester za účelom získania titulu.“Veľa študentov si Erasmus semester nemôže dovoliť
Výskum ukazuje, že výpočet kreditov je flexibilnejší v opačnom smere, pričom kredity zahraničných študentov získané v Maďarsku zvyčajne počítajú ich domovské univerzity. Je pravda, že mnohí zahraniční študenti, ktorí sa zúčastňujú na mobilitných programoch Erasmus+ v Maďarsku, boli sklamaní z kvality vzdelávania.
Bolo bežnou skúsenosťou, že inak výborní lektori vyučujú „frivolné“ kurzy a poriadne ich netestujú, ako keby „laxnosť“ erasmákov bola medzi lektormi všeobecný konsenzus.
Vo výskume Judit Lannert sa mnohí z opýtaných maďarských študentov tiež domnievali, že Erasmus+ bol „viac o párty“ ako o učení – a práve preto považovali semester za príliš drahý. Štipendium zvyčajne nestačí na život v zahraničí a vo väčšine prípadov je potrebná aj podpora rodiny, čo tiež bráni mnohým maďarským študentom prihlásiť sa.
Judit Lannert tiež uviedla, že vytvorenie univerzitných trustov by teoreticky mohlo byť pozitívnou zmenou, keďže štátna byrokracia bola v minulosti dusná. Nové základy však stále nezaručujú univerzitnú autonómiu.
„V Európe je bezprecedentné mať politikov vo vláde v správnych radách univerzitných nadácií. Vylúčenie z programu Erasmus+ je prvým dôsledkom založenia, ktoré nie je citlivé na otázky konfliktu záujmov, a prichádza v najhoršom možnom čase, pretože program sa rozširuje o nové funkcie, aby sa zhodoval s jeho 30. výročím. Z dlhodobého hľadiska by dôsledkom zmeny modelu mohol byť vysokoškolský Huxit.“
preložil Bc. Ján Žolna
