LÚPEŽ za 3 milióny eur

Richard Sulík pomohol svojej firme FaxCopy získať za babku lukratívne pozemky v Bratislave, na ktorých neskôr zarobil 86,6 miliónov korún, čo je 2,74 milióna eur. V roku 2005 bol Sulík riaditeľom bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Zároveň bol hlavným akcionárom FaxCopy.

OLO zorganizovala predaj svojich pozemkov v mestskej časti Vajnory s rozlohou 17 tisíc m2. Tieto pozemky kúpila Sulíkova firma od OLO za 44,2 milióna korún. Lepšie povedané, riaditeľ OLO Sulík ich predal akcionárovi FaxCopy Sulíkovi, ktorý ich obratom predal s takmer 100-percentným ziskom. Čo iné, ako takéto konanie, je zneužitím právomocí verejného činiteľa, klientelizmus a korupcia? Z moci úradnej predávať sebe samému pozemky vo verejnom vlastníctve nie je ani liberálne, ani fér. Richard Sulík okradol Bratislavčanov o takmer 3 milióny eur! Keď Richard Sulík končil vo funkcii riaditeľa mestského podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), sám sebe priklepol odmenu vo výške pol milióna korún. V roku 2006 napísal riaditeľ OLO Sulík List vedúcej personálneho a mzdového oddelenia firmy, aby mu vyplatila ako odmenu päťnásobok jeho mesačnej mzdy. Keďže Sulík zarábal kráľovských 100 tisíc korún, jeho odmena činila rovných 500 tisíc korún, teda 16 597 eur. Liberál, ktorý hlása zásadu slobodného trhu, si z verejných zdrojov uchmatol nielen 3 milióny eur za pozemky z mestského podniku, ešte si k tomu nadelil kráľovský zlatý padák. Keď sa takto doja mestské podniky, je ľahké byť liberálom a poúčať ľudí o sile neviditeľnej ruky trhu. Najmä ak tá Sulíkova ruka vie, ako vytiahnuť peniaze z našej spoločnej kasy. Z nemorálneho konania predsedu SaS Richarda Sulíka si zobral príklad jeho nominant na funkciu riaditeľa Košickej teplárne Ivan Zich. Jeho zlatý padák činil 90 tisíc eur. SaS bola vo vláde Ivety Radičovej a, samozrejme, posúvala svojim kádrom trafiky v štátnych podnikoch. V roku 2011 vyšlo najavo, že Sulíkov nominant Ivan Zich pôsobil v Košickej teplárni len štyri mesiace, avšak keď sa z funkcie porúčal, lebo sa vracal do svojej súkromnej firmy, zobral si od štátu spomínaných 90 tisíc eur, pričom jeho mesačný plat dosahoval 13 tisíc eur. Ako sa ukazuje, liberalizmus Richarda Sulíka a jeho priateľov sa zakladá na slobode bezohľadne dojiť verejné zdroje.

Juraj Králik bol šéfom Žilinskej teplárenskej, pretože si ho do tejto funkcie počas prvej Ficovej vlády presadil predseda SNS Ján Slota, ktorého Richard Sulík pre jeho korupčné správanie volal Johny Cash. Keď sa SaS po nástupe Radičovej vlády zmocnila vplyvu nad energetikou, presunula Juraja Králika o dve doliny južnejšie a spravila z neho riaditeľa Zvolenskej teplárenskej. Richardovi Sulíkovi evidentne prekážalo iba to, že kradol Ján Slota a jeho nominanti, nie samotný fakt, že dochádzalo k lúpežiam na štátnom majetku. Inak by nemohol Slotovho nominanta urobiť šéfom teplárne vo Zvolene. Juraj Králik mal pritom poriadne za ušami. V roku 2008 predal emisné povolenky na 60-tisíc ton „teplého vzduchu“ o takmer 800 tisíc eur menej, ako boli v tom čase trhové ceny. Sulíkov nominant nám opäť predviedol, ako vyzerá liberalizmus, sloboda a solidarity SaS v praxi. Richard Sulík a česká mafia Marián Kočner nebol prvý mafián, s ktorým sa predseda SaS zbratal. Prvé skúsenosti získal v Českej republike, kde pôsobil v rokoch 2006 – 2007 ako poradca ministra financií Vlastimila Tlustého. Vlastimil Tlustý bol členom Komunistickej strany Československa, čo liberálovi Sulíkovi zjavne neprekážalo To by nebolo najhoršie. Z policajného odpočúvania totiž vyplynulo, že Vlastimil Tlustý posluhoval českému kmotrovi, mafiánskemu bossovi Františkovi Mrázkovi. Minister financií Tlustý poskytoval Mrázkovi strategické utajované informácie cez bieleho koňa Igora Šafranka. Richard Sulík túto metódu zdokonalil. Žiadneho sprostredkovateľa nepotreboval. Mafiánovi Kočnerovi chodil donášať do jeho honosnej vily na bratislavskej Kolibe osobne. Lietadlom na večeru s oligarchom Ján Sabol bol mecenášom Sulíkovej SaS. Pred voľbami v roku 2010 do nej vrazil niekoľko miliónov eur a nerobil to preto, lebo bol presvedčený liberál. Sabol je oligarcha, ktorý bohatol na privatizácii už počas Mečiarovo bezuzdného rabovania v 90. rokoch minulého storočia. Ján Sabol nebol jediný mecenáš SaS. Bol medzi nimi aj zakladateľ a partner investičnej skupiny Penta Jozef Špirko, od ktorého Richard Sulík prevzal v igelitke 5 miliónov v hotovosti. Bez zmluvy a vystavenia príjmového účtovného dokladu. Keď sa stal Richard Sulík predsedom parlamentu, jeho hlavný mecenáš Ján Sabol ho pozval do Salzburgu na jahňacinu. Dňa 28. júla 2010 leteli na túto rozšafnú párty súkromným lietadlom iného oligarchu – mečiarovského privatizéra a akcionára Smeru Vladimíra Poóra. Keď celá kauza praskla, Sulík až dodatočne predložil antedatovanú potvrdenku, že si let na večeru zaplatil sám. V skutočnosti celé lietadlo, ako aj konzumáciu jahňaciny a vyberaných vín v Salzburgu platil oligarcha a mecenáš SaS Ján Sabol. Pokus o podvod: Liberálny dom. Poslanci dostávajú zo štátneho rozpočtu na prenájom kancelárií v regiónoch okolo 900 eur mesačne. Richard Sulík a ďalších 15 členov liberálneho výkvetu SaS sa rozhodlo, že bude na peniazoch z našich daní zarábať. Presne 3. augusta 2010 si 16 členovia SaS na čele s Richardom Sulíkom založili firmu Liberálny dom, s. r. o., s cieľom prenajímať nehnuteľnosti. Najväčší podiel vo firme má predseda Sulík. Strana oznámila, že táto spoločnosť kúpi dom na Priemyselnej ulici v Bratislave a bude v nej prenajímať kancelárie poslancom NR SR za SaS. Richard Sulík a jeho partia teda plánovali splatiť kúpu domu za štátne peniaze a potom z našich daní vytvárať aj zisk. Naozaj, veľmi liberálny prístup k podnikaniu a tvorbe zisku. Sulíkov plán nevyšiel len preto, lebo do celého procesu vstúpila premiéra Iveta Radičová, ktorá autoritatívne vyhlásila: „Ide o úplný nonsens, aby zákonodarcovia používali peniaze daňových poplatníkov na financovanie kancelárií v dome, ktorý im patrí.“

Sulík napokon síce ustúpil, poslanci si uňho kancelárie neprenajali. SaS dom za 1,25 milióna eur napokon aj tak kúpila, pričom na zaplatenie časti ceny použila aj príspevok zo štátneho rozpočtu za voľby. Tieto peniaze, na ktoré sa Sulíkovi zložili občania svojimi daňami, mali byť použité na činnosť strany, nie na nákup nehnuteľnosti, ktorej majiteľom je súkromný firma 16 členov SaS.

Zdroj:

Ivan Bielik 4.4.2018