Nová „os zla“: Putin sa chce stať vodcom svetovej „vojny“, ak mu to Peking dovolí
Foto: be3ee.com
Putinov prejav Valdaja, ak dáme bokom historické fejky a propagandu, jasne ukázal, že chce viesť svetovú „vojnu“ autokracií a diktatúr proti demokraciám.
A pritom nepohŕda ničím a okolo Ruska vytvára novú „os zla“ (predtým tento výraz používali Američania vo vzťahu ku krajinám sponzorujúcim terorizmus – pozn. red.).
Irán, štátny sponzor terorizmu od roku 1984, dodáva Putinovi svoje bojové drony Shahed a je na pokraji dodávok balistických rakiet, proti ktorým nemá Ukrajina takmer žiadnu obranu. Severná Kórea, ktorá je podľa USA uznávaná aj ako sponzor terorizmu, dodáva Rusku veľké dávky delostreleckých granátov.
Okrem toho Rada národnej bezpečnosti USA nedávno informovala, že Irán sa môže v najbližších dvoch dňoch (čo už dávno uplynulo, odkedy sa objavilo toto vyhlásenie) pripravovať na útok na Saudskú Arábiu a Irak. Správu podporilo objavenie sa videa zrejme z Iránu, kde sa nad jednou z mešít vztyčuje „červená vlajka pomsty“. Autentickosť videa nebola nikdy potvrdená. Už teraz je jasné, že išlo o prvok informačnej vojny, za ktorým môže byť Rusko.
Vojenský expert Oleg Ždanov v rozhovore pre MS naznačil, že v súčasnosti Irán zvlášť nechce začať novú vojnu. Pre Rusko by však mohlo byť veľmi výhodné odviesť pozornosť Bidenovej administratívy od pomoci Ukrajine. Na druhej strane nie je jasné, načo to je potrebné Putinovi, pretože Saudská Arábia mu zabezpečila dočasné víťazstvo na energetickom fronte.
USA dali jasne najavo, že „nebudú váhať brániť svoje vlastné záujmy a záujmy svojich partnerov v regióne“. Hoci pred niekoľkými týždňami Joe Biden varoval Saudskú Arábiu pred dôsledkami rozhodnutia kráľovstva v OPEC+ skutočne sa postaviť na stranu Ruska znížením produkcie ropy. Washington dokonca sľúbil, že prehodnotí svoje vzťahy so Saudskou Arábiou. Biely dom však teraz, ani v súvislosti s iránskou jadrovou dohodou, nevylučuje možnosť jej predĺženia.
Americké médiá sa chytili vyhlásenia osobitného predstaviteľa USA pre Irán Roberta Malleyho, ktorý odmietol uznať túto dohodu ako „mŕtvu“. A to na pozadí obáv, aká môže byť skutočná cena pomoci Iránu Rusku s bezpilotnými lietadlami Shahed a možno aj balistickými raketami, ktoré sú podľa ukrajinskej rozviedky už uložené na území jadrovej elektrárne Kursk.
Mykhailo Samus, zástupca riaditeľa Centra pre armádu, konverziu a odzbrojenie pre medzinárodné záležitosti, sa domnieva, že cenou môže byť ruský transfer jadrových technológií do Iránu.
„Ak si predstavíte, že Irán dostane jadrové zbrane a začne mávať týmito jadrovými hlavicami v regióne, kde sa nachádza Izrael, a vzťahy medzi nimi sú prinajmenšom veľmi napäté... Je tu Severná Kórea, ktorá má tiež jadrové zbrane a tiež má rada vlny okolo Japonska, Južnej Kórey a USA. Toto je skutočne druh „osi zla“, ktorá môže zničiť všetky režimy nešírenia jadrových zbraní, raketových technológií a modelu svetovej bezpečnosti, ktorý nejakým spôsobom existoval po skončení Studenej vojny a rozpadu ZSSR,“ povedal Mykhailo Samus v rozhovore pre MS.
Na predvolebnom zhromaždení a 8. novembra sa budú konať strednodobé voľby do amerického Kongresu Joe Biden nečakane povedal: "Nebojte sa, oslobodíme Irán. Veľmi skoro sa oslobodia sami." Neskôr Biely dom spresnil, že prezident USA týmto spôsobom vyjadril solidaritu s Iráncami, ktorí už viac ako mesiac protestujú proti režimu ajatolláha po smrti 22-ročného dievčaťa, ktoré zatkla a dobila na smrť polícia za voľne nosinie hidžáb.
Je však zbytočné sedieť a dúfať, že hnev verejnosti môže zvrhnúť režim v Iráne na pozadí otvorenej spolupráce s Ruskom a slabosti jadrovej dohody, na ktorej Západ stále lipne. Alebo čakať, že Putin buď zomrie, alebo bude zvrhnutý pri palácovom prevrate. Lebo napríklad vyhlásenie mobilizácie zhltli Rusi. A podľa odborníkov by aj vojna proti Saudskej Arábii a Iraku len ťažko zabránila Iránu pokračovať v zásobovaní Ruska zbraňami.
Podľa ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova Rusko už použilo prvú várku iránskych bezpilotných lietadiel vo vojne proti Ukrajine. Hovoríme o približne 300 dronoch. Moskva má však zmluvy s Teheránom, kde sa objavuje počet 1 500 – 2 400 dronov. Plus balistické rakety triedy „zem-zem“, ktoré podľa rôznych zdrojov už Rusko dostalo.
Ukrajina nemá takmer žiadne prostriedky na ich zostrelenie. To si vyžaduje systémy protiraketovej obrany, ktoré majú USA a Izrael. Zaujímavý je najmä postoj Izraela po voľbách do Knesetu 1. novembra, kde väčšinu získala strana známeho Benjamina Netanjahua, ktorý do premiérskeho kresla zasadne už tretíkrát. Počas predvolebnej kampane vystupoval proti poskytovaniu zbraní Ukrajine, ponúkal sa ako sprostredkovateľ medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom sa zrejme snažil „zosadiť“ tureckého prezidenta Recepa Erdogana.
Podľa analytikov sa však všetko môže zmeniť. Veď práve pozícia USA je vo vzťahoch s Izraelom rozhodujúca. Počas návštevy Ukrajiny v piatok 4. novembra Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan ubezpečil, že USA odmietnu rokovať s Ruskom, kým sa nestiahne z Ukrajiny:
"Prezident Biden jasne povedal, že hlavnou zásadou jeho politiky počas celého priebehu tohto konfliktu je "nič o Ukrajine bez Ukrajiny", a tak to aj zostáva."
Nie je však známe, či vo Washingtone a ďalších kľúčových západných metropolách chápu, že s takými režimami ako v Rusku či Iráne sa v zásade dohodnúť nedá. Rozhodujúci tu môže byť postoj Číny, ktorá podporuje Rusko, no nie je pripravená otvorene sa stať členom novej „osi zla“, ktorú Putin tak zúfalo chce sformovať. Peking zatiaľ na takýto krok pripravený nie je. Vyjadrenie Si Ťin-pchinga počas stretnutia s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom je toho výrečným potvrdením:
"Musíme sa vyhnúť jadrovej kríze v Eurázii. Svetové spoločenstvo musí vyvinúť maximálne úsilie na podporu mierového urovnania vojny na Ukrajine. Zároveň treba odmietnuť použitie alebo hrozbu použitia jadrových zbraní."
Toto, mierne povedané, nie je pre Putina veľmi dobrým signálom v predvečer summitu G20 na Bali 15. – 16. novembra, pred ktorým chcel Putin rôznymi vydieracími prostriedkami prinútiť Západ a Ukrajinu, aby si sadli za rokovací stôl.
Podľa Márie Zolkinovej, vedúcej oddelenia „Výskum regionálnej bezpečnosti a konfliktov“ Nadácie Ilka Kučeriva pre demokratické iniciatívy, v súčasnosti hovoríme o dvoch najpravdepodobnejších scenároch ruskej taktiky.
Prvým je zachovať status quo a súčasne zapojiť Ukrajinu do dočasných rokovaní s cieľom vytvoriť dymovú clonu pre rokovania o urovnaní. Rusko to urobí, aby získalo čas na zhromaždenie dostatočných síl na novú ofenzívu. Najmä preto, že sa tam mobilizácia napriek oficiálnym vyhláseniam nezastavila.
Druhým je zapojenie Ukrajiny do dlhodobých rokovaní, ako je normanský formát alebo minská tripartitná kontaktná skupina. V súčasnosti to nie je pre Rusko prioritou číslo jeden. Ale môžu nastať podmienky, ktoré môžu Rusko podnietiť k zmene pozície: je to vážna porážka Ruska na fronte alebo oveľa väčšie dodávky zbraní Ukrajine, čo môže zmeniť pomer síl na bojisku.