Prvá loď obilia opustila Ukrajinu na základe čiernomorskej dohody. Teraz čo?
Diplomati dúfajú, že dohoda o dodávkach obilia by mohla byť testovacím prípadom pre budúce mierové rozhovory.
MV Razoni s nákladom 26 000 ton kukurice opúšťa ukrajinský prístav Odesa | Oleksandr Gimanov/AFP cez Getty Images
Prvá loď prepravujúca obilie z Ukrajiny na základe dohody s Ruskom o opätovnom otvorení čiernomorských trás vyplávala dnes ráno. Je to kvôli cestovaniu po koridore, na ktorom sa Moskva a Kyjev dohodli, že budú v bezpečí na základe dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom.
Dohoda je významná pre Ukrajinu ako významného vývozcu potravín a pre zvyšok sveta, najmä krajiny závislé od dovozu, ktoré čelia nedostatku potravín. Rusko sľúbilo, že na lode nezaútočí, no mnohí – vrátane ukrajinských predstaviteľov – sa obávajú, že ruský prezident Vladimir Putin dodrží svoju stranu zmluvy.
Nákladná loď Razoni, ktorá sa plaví pod vlajkou Sierra Leone, podľa vyhlásenia ukrajinského ministerstva infraštruktúry preváža 26.000 ton ukrajinskej kukurice.
Je to „deň úľavy pre svet, najmä pre našich priateľov na Blízkom východe, v Ázii a Afrike, keďže prvé ukrajinské obilie opúšťa Odesu po mesiacoch ruskej blokády,“ napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Podľa údajov o námornej doprave je Razoni na ceste do prístavu Tripolis v Libanone a očakáva sa, že dorazí v utorok o 21:00 miestneho času.
Je to významné?
Áno.
Odchod prvej lode s obilím je dôležitým krokom, pretože ukazuje, že diplomacia môže fungovať – aspoň zatiaľ – medzi bojujúcimi krajinami. OSN v pondelok uviedla , že jej Svetový potravinový program si na základe dohody prenajme plavidlo plné pšenice, čo zvýšilo nádej, že ukrajinské obilie sa teraz dostane k tým, ktorí to najviac potrebujú.
Je to veľká skúška OSN a jej schopnosti zasiahnuť pri zmiernení medzinárodného konfliktu. Generálny tajomník OSN António Guterres stavil veľa na uskutočnenie tejto dohody po tom, čo v marci vyhlásil , že svet musí konať, aby zabránil „hurikánu hladu“.
Dohoda tiež stavia Turecko, ďalšiu čiernomorskú veľmoc, do kľúčovej sprostredkovateľskej úlohy. Krajina bude v Istanbule hostiť koordinačné centrum, ktoré bude monitorovať pohyb lodí a bude sa podieľať na „inšpekčnom tíme“, ktorý bude kontrolovať plavidlá na pašovanie zbraní, keď prechádzajú cez turecký prieliv.
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoglu v pondelok naznačil, že dohoda by mohla byť plánom na prímerie a širšiu mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Dohodnutý mier sa v súčasnosti zdá nepravdepodobný, ale ak bude dohoda platiť, mohla by obom krajinám poskytnúť platformu, na ktorej by mohli pokračovať v rozhovoroch.
Dodrží Rusko dohodu?
Je to nejasné.
V nedávnej histórii Rusko opakovane opovrhovalo a porušovalo medzinárodné dohody – napokon napadlo Ukrajinu. Prečo by teda Moskva mala záujem držať sa dohody o vývoze obilia s krajinou, ktorú napáda?
Dohoda dáva Rusku významný vplyv na Ukrajinu, ktorá zúfalo potrebuje prístup k Čiernemu moru, aby mohla pokračovať vo vývoze.
Výmenou za podpísanie dohody o obilninách Rusko získalo prísľuby, že OSN „uľahčí neobmedzený vývoz ruských potravín a hnojív na svetové trhy“. Konkrétne to znamená, že západné sankcie nemôžu zasahovať do vývozu potravín, hnojív alebo amónia z Ruska. Aj keď sa západné sankcie nezameriavajú na ruský vývoz potravín alebo hnojív, ruskí predstavitelia tvrdia, že tento vývoz poškodzujú aj iné prekážky vrátane vysokých poistných prémií a nedostatočného prístupu k medzinárodným platobným systémom a západným námorným prístavom.
Moskva môže tiež použiť dohodu o obilninách ako nástroj propagandy a predať sa ako garant potravinovej bezpečnosti pre africké krajiny – presne to urobil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas júlového turné po Afrike.
Ale Rusko už testovalo hranice dohody o obilí: Moskva bombardovala Odesu a jej prístavnú infraštruktúru len deň po uzavretí paktu.
A v nedeľu bol obilný magnát Oleksij Vadaturskij zabitý pri cielenom raketovom útoku Ruska na jeho dom v prístavnom meste Mykolajiv, na ktorý sa podľa ukrajinských úradov nevzťahuje dohoda o bezpečnom koridore.
V ten istý deň zranil ukrajinský dron šesť ľudí pri útoku na veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily na Kryme, čo prinútilo Rusko zrušiť námorné ceremónie.
Čo to znamená pre potravinovú krízu?
Potravinovú krízu to nevyrieši, ale určite pomôže, ak Ukrajina opäť začne odčerpávať obilie. Hlad vo svete rastie alarmujúcim tempom a vojna na Ukrajine ho pravdepodobne ešte zhorší.
Zásielka 26 000 ton kukurice je kvapkou v mori, pokiaľ ide o export v nasledujúcich štyroch mesiacoch.
Približne 20 miliónov ton už uviazlo v silách na Ukrajine a až 60 miliónov ton sa očakáva od tohtoročnej letnej úrody. Ak všetko pôjde podľa plánu, z prístavov Odesa by mohlo každý mesiac opustiť štyri až päť miliónov ton obilia až do novembra, keď sa strany dohody budú musieť rozhodnúť, že ju predĺžia alebo ju prepustia.
Viac obilia na trhu by tiež mohlo znamenať stabilné alebo dokonca nižšie ceny globálne.
Obnovenie vývozu by Ukrajine mohlo poskytnúť toľko potrebnej hotovosti. Ak Kyjev úspešne predá 20 miliónov ton obilia, podľa ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova získa „najmenej 1 miliardu dolárov v devízových príjmoch“ . Vyprázdnenie síl tiež zmierni tlak na ukrajinských farmárov, ktorí majú problém nájsť priestor na uskladnenie úrody, ktorú zbierajú.
Obavy však zostávajú: ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez víkend varoval , že tohtoročná úroda na Ukrajine môže byť kvôli ruskej invázii „dvakrát menšia“.
Iní, vrátane šéfa Agentúry OSN pre rozvoj poľnohospodárstva , poukázali na to, že vojna na Ukrajine je len jedným z faktorov, ktoré spôsobujú celosvetový hlad a vidiecku chudobu. Ostatné faktory – vrátane pandémie, dlhodobého nedostatočného investovania v chudobných vidieckych oblastiach a extrémneho počasia – sa zmierňujú ťažšie.
Prehnané náklady na hnojivá spojené s energetickou krízou by tiež mohli ohroziť budúcu úrodu nielen na Ukrajine, ale aj na celom svete.