Smutná správa. Opustil nás pán Krčméry. Obojstranný zápal pľúc.
Updated: Dec 21, 2022
Andrej Stančík sa rozlúčil ako medzi prvými.
Odpočívajte v pokoji pán profesor
Všetkých nás zasiahla smutná, tragická správa a hlavne nečakaná správa. Zomrel pán profesor Krčméry. Bol to človek, ktorý zasvätil svoj život ľuďom. Mne utkvel v pamäti hlavne počas covidu, kedy svojím ľudským prístupom a odbornosťou upokojoval verejnosť a poskytoval cenné rady. V temných časoch bol majákom v rozbúrenom mori a jeho rola bola neoceniteľná. Žiaľ, za to si vyslúžil aj nenávisť a vyhrážky. Za jeho odvahu a pomoc mu patrí obrovská vďaka.
Odchádza veľká osobnosť našej medicíny a verejného života. Nech mu je zem ľahká.
Slovensku budete chýbať…
Pridávajú sa ďaľší:
Mária Šofranko
ZOMREL VLADKO KRČMÉRY, ČESŤ JEHO PAMIATKE
Žiaľ, dnes večer ma zasiahla mimoriadne smutná správa. Zomrel človek, ktorého som si mimoriadne vážila. Pán profesor Vladimír Krčméry. Vzácny človek. Lekár, odborník na tropickú medicínu a infektológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych a sociálnych zariadení a humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta. Človek, ktorý robil maximum pre čo najviac zachránených ľudských životov počas pandémie a stal sa symbolom nášho ťažkého zápasu proti ochoreniu Covid-19. Vladimír Krčméry: „Za najväčší doterajší úspech vo svojom živote považujem každého migranta a bezdomovca, ktorému sme vrátili zdravie a dôstojnosť.” Česť Vašej pamiatke, pán profes
Životopis
Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., FRSP, FACP, FRCP., Dr. h. c. mult. sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c. : na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007) a na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“). Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.
Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z Lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj Fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali pôsobiť a učiť v zahraničí, v Keni. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola pre profesora cesta ako vygenerovať finančné prostriedky pre medzinárodnú činnosť a zahraničné humanitárne misie, sociálne a vedecké projekty, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola. Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne, v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001[9] pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.
V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003. Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi otvoril prvý zahraničný projekt TU v africkej Keni.
Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začali otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. Úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži – House of family – detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV, založil profesor Krčméry už pod hlavičkou súkromnej VŠZaSP sv. Alžbety. Projekt sirotincov pre choré osirotené deti z ulice v Kambodži bol úplne prvý projekt Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá vznikla 2 mesiace pred otvorením House of Smile, bol to darček prvej posádky k vzniku novej školy, a výrazne ovplyvnil jej charakter. Za 12 rokov má už 101 projektov, ale prvý je len jeden a ten je vždy prvý a to je klinika sv. Maxa Kolbeho – House of family. Donedávna Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných. Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.
V roku 2006 sa syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, Ján Slota mladší vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (umelý spánok a dýchanie za pomoci prístrojov). Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá. Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007, ktoré vzniklo pôde jeho univerzity, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.
Od februára roku 2007 bol profesor V. Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave. V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách. Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou. Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.
Je ženatý; s manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, má štyri deti. Je veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažuje za práva nenarodených detí. Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany počas svojho života a ani v súčasnosti nie je členom žiadnej politickej strany.
V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku. Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR, vládna organizácia SlovakAid, s Juhoafrickou katolícko univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou – Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone (Pensylvánia), Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca, Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar,Lekármi bez hraníc – MSF a ďalšími.
Profesor Krčméry je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.
Pôsobenie počas epidémie Covid
Od 23. marca 2020 bol Krčméry členom permanentného ústredného krízového štábu . Tento krízový štáb vláda zriadila ako užší tím odborníkov, ktorých úlohou je permanentne vyhodnocovať informácie a koordinovať činnosť v rámci zabezpečovania rozhodnutí a prijímania opatrení, ktoré majú zamedziť šíreniu nového koronavírusu COVID-19. Koncom apríla (pred schválením uvoľnenia opatrení začiatkom mája) sa vzdal tejto funkcie.
Krčméry sa stal obľúbeným zdrojom informácií ohľadom prebiehajúcej pandémie koronavírusu v tlači, rádiách a televízii. V konečnom o opatreniach rozhodovali členovia Pandemickej komisie vlády SR (najmä ministri) pod vedením premiéra a hlavného hygienika. Krčméry ako jeden z hlavných reprezentantov „odborníkov“ napríklad 27. októbra 2020 vydal výzvu vláde na efektívne kroky v boji s pandémiou.
Bol tiež ako prvý na Slovensku zaočkovaný proti COVID-19, pred kamerami 26. decembra 2020.